Prečo je spojenie s prírodou dôležité?


Viac ako kedykoľvek predtým trávime čas v interiéroch a pripojení na digitálne zariadenia. Dlhé a náročné obdobie sociálnej izolácie zapríčinené pandemickou situáciou výrazne ovplyvnilo duševné zdravie. Počas lockdownov mnohí ľudia začali objavovať aj prírodu v blízkom okolí a hľadajú možnosti ako si zachovať duševnú rovnováhu.

Množstvo smutných správ, psychická záťaž v práci aj doma, online stretnutia, dištančné vzdelávanie a nekonečné scrollovanie na sociálnych sieťach prispievajú k únave a vyčerpaniu. Rastúci počet výskumov potvrdzuje, že pobyt v prírode podporuje zdravie a duševnú pohodu. Mnohé zo štúdií sa zaoberali časom a frekvenciou pobytu v prírode, ktoré sa dajú jednoducho zmerať. Vedci však začali skúmať aj psychologický koncept „spojenia s prírodou“, ktorý rozlišuje medzi kontaktom so svetom prírody a emocionálnym vzťahom jednotlivca k prírode.


Čo je to teda spojenie s prírodou?


Spojenie s prírodou je širší pojem než len kontakt s prírodou. Znamená to, že sa skutočne naladíte na svoje okolie a všímate si, čo sa v prírode deje. Nemusíte pritom objímať stromy v lese alebo sa kúpať v ľadovom jazere. Ak sa pohybujete, čím pomalšie pôjdete, tým lepšia príležitosť na vnímanie prítomného okamihu. Témou prepojenia s prírodou sa systematicky zaoberá profesor Miles Richardson na Univerzite v Derby. Tamojší výskumný tím identifikoval a popísal 5 ciest k spojeniu s prírodou:

Zmysly – Vnímať prírodu prostredníctvom zmyslov. Zamerať svoju pozornosť na vtáčí spev, vôňu kvetov, štruktúru listov či západ slnka.

Emócie – Pozorovať emócie, ktoré pociťujeme v prírode. Zastaviť sa a všimnúť si v prírode to dobré, aj v náročných životných situáciách.

Krása – Všímať si krásu prírody aj v maličkostiach. Zachytiť ju pomocou umenia, maľovaním, fotografovaním alebo písaním.

Význam – Premýšľať, čo pre nás príroda znamená. Uvedomovať si hodnotu prírody a hľadať niečo, čo nás presahuje.

Súcit – Chápať seba samého ako súčasť prírody. Rozvíjať láskavý a starostlivý prístup k sebe i k prostrediu okolo nás.

Prvým krokom je všímať si okolitú prírodu. Spomalenie nám umožňuje zapojiť zmysly, oceniť krásu prírody a precítiť emócie. Spolu s poznaním hodnôt to vytvára predpoklady pre starostlivosť o prírodu a jej ochranu. Tieto východiská predstavujú rámec pre medzisektorovú spoluprácu s cieľom budovať zdravší a udržateľnejší vzťah k prírode.



Spojenie s prírodou pre duševnú pohodu a udržateľnosť


V dnešnom uponáhľanom a pretechnizovanom svete pribúdajú programy poskytujúce štruktúrované aktivity, ktoré vedú k spojeniu s prírodou. Cieľovou skupinou sú najmä ľudia žijúci v silne urbanizovaných oblastiach. Zámerom je rozvíjať outdoorové aktivity s merateľným pozitívnym sociálnym vplyvom, ako napríklad ekoterapia, lesné kúpele, záhradná terapia a ďalšie. Vo viacerých krajinách sa takéto riešenia založené na prírode uplatňujú v prevencii ochorení súvisiacich so stresom a ako doplnok k odbornej zdravotnej starostlivosti. Vedecké výskumy dokazujú ich potenciál pomáhať pri zmierňovaní stresu a úzkosti, pri zotavovaní sa a budovaní psychickej odolnosti. Podpora duševnej pohody je nesmierne potrebná a bude nevyhnutná aj v post-pandemickom období. Príroda by nám v tom mohla pomôcť.

Zároveň čelíme globálnym problémom ako sú klimatická zmena a strata biodiverzity. Je viditeľné, že ako ľudstvo žijeme značne odpojení od prírody. V tomto kontexte sa zdá ťažko pochopiteľné, ak chceme od prírody, aby nám bolo dobre a súčasne ju ničíme. Trávenie času v prírode samo osebe nevedie k zodpovednému správaniu a záujmu o ochranu životného prostredia. Výsledky štúdií ukazujú, že aktivity zamerané na spojenie s prírodou majú popri zlepšení duševnej pohody aj potenciál viesť k pro-environmentálnemu správaniu. Podporiť zdravie ľudí a ekosystémov tak môžeme cez zážitkové vzdelávanie a vytváranie podmienok pre interakciu s prírodou v každodennom živote. Od inovatívnych prístupov pri aktivitách v prírode, cez zelenú infraštruktúru, dizajn a strategické plánovanie miest až k tvorbe verejných politík pre prírode blízke riešenia.


Zdroje:

Richardson, M. (2021, October 19). How actively noticing nature not just time in nature helps promote nature connectedness. Finding Nature.
https://findingnature.org.uk/2021/10/19/how-actively-noticing-nature-not-just-time-in-nature-helps-promote-nature-connectedness/

Coventry, P.A., Brown, J.V.E., Pervin, J., Brabyn, S., Pateman, R., Breedvelt, J., Gilbody, S., Stancliffe, R., McEachan, R. and White, P.C.L. (2021). Nature-based outdoor activities for mental and physical health: Systematic review and meta-analysis. SSM – Population Health, Volume 16. 
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2352827321002093

Richardson, M., Passmore, H. A., Lumber, R., Thomas, R., & Hunt, A. (2021). Moments, not minutes: The nature-wellbeing relationship. International Journal of Wellbeing, Volume 11(1).
https://www.internationaljournalofwellbeing.org/index.php/ijow/article/view/1267

Richardson, M., Dobson, J., Abson, D. J., Lumber, R., Hunt, A., Young, R., Moorhouse, B. (2020). Applying the pathways to nature connectedness at a societal scale: a leverage points perspective. Ecosystems and People, Volume 16(1).
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/26395916.2020.1844296

Richardson, M, Passmore, H-A, Barbett, L, Lumber, R, Thomas, R, Hunt, A. (2020). The green care code: How nature connectedness and simple activities help explain pro-nature conservation behaviours. People and Nature, Volume 2(3). 
https://besjournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/pan3.10117